Oznámenie o daňovej kontrole nepoteší ani toho najzodpovednejšieho podnikateľa. Hoci výkon kontroly vyvoláva prirodzené obavy, treba si uvedomiť, že ako kontrolovaný subjekt máte nielen svoje povinnosti, ale aj v legislatíve ukotvené práva. Nemáte ešte žiadne skúsenosti s daňovou kontrolou? V nasledujúcich riadkoch sme pre vás zosumarizovali všetky dôležité informácie.  

Daňová kontrola – čo je jej cieľom a kto ju vykonáva?

Na začiatok treba upozorniť, že daňová kontrola nie je svojvoľným výkonom daňového úradu alebo iného subjektu. Presný postup výkonu daňovej kontroly určuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

V procese daňovej kontroly sa zisťujú alebo preverujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie osobitných predpisov (napríklad zákon o dani z príjmov, zákon o DPH a i.) daňovým subjektom.

Daňovú kontrolu vykonáva oprávnený správca dane, resp. jeho zamestnanec. Napríklad v prípade daňovej kontroly fyzických osôb alebo daňovej kontroly DPH je oprávneným správcom daňový úrad. Colný úrad je správcom spotrebných daní a mestský alebo obecný úrad spravuje miestne dane (napr. daň z nehnuteľnosti a i.).

Pozor: Podľa aktuálneho daňového poriadku už nemusí daňovú kontrolu vykonávať len územne príslušný správca dane. Nevyhnutná je výlučne vecná príslušnosť. Zmena sa netýka obcí, ktoré môžu vykonávať kontrolu len na základe svojej miestnej a vecnej príslušnosti. 

Príklad: 

Daňový subjekt má sídlo na území mesta Žilina. Územne a vecne príslušný pre výkon kontroly dane z príjmov je Daňový úrad Žilina. Kontrolu však môže na základe poverenia vykonať aj Daňový úrad Bratislava, na ktorý sa vzťahuje vecná príslušnosť (oprávnenie k správe daní z príjmov). Kontrolór pritom nemusí daňovníkovi zdôvodniť, prečo kontrolu nevykonáva miestne príslušný správca dane.

Priebeh daňovej kontroly

Daňová kontrola prebieha štandardne v niekoľkých základných krokoch. Postup pri daňovej kontrole upravuje daňový poriadok. 

#1 Oznámenie o daňovej kontrole

Daňová kontrola sa zvyčajne začína v deň, ktorý stanoví správca dane v oznámení o daňovej kontrole. V rovnakom oznámení vám správca určí aj lehotu na predloženie dokladov, ktoré budú potrebné na vykonanie kontroly.

Náš tip: Ak vám termín určený správcom dane nevyhovuje (napríklad zo zdravotných alebo vážnych rodinných dôvodov), máte právo sa s ním dohodnúť na inom termíne. Túto skutočnosť mu však musíte oznámiť najneskôr do 8 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Kontrola sa musí začať najneskôr do 40 dní od doručenia oznámenia.

Podnet na daňovú kontrolu

Dôležité: Správca dane je oprávnený vykonať daňovú kontrolu aj bez oznámenia. Daňový úrad túto možnosť využíva najmä v prípade, ak dostane podnet na daňovú kontrolu od orgánov činných v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie na manipuláciu s daňovými dokladmi, teda ak by mohli byť po doručení oznámenia zmenené, znehodnotené alebo zničené. V takomto prípade sa v prvý deň daňovej kontroly spíše zápisnica o jej začatí. Podnet na daňovú kontrolu však môže dať každý občan alebo právnická osoba. 

V prípade daňovej kontroly, ktorá sa vykonáva na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, pripúšťa zákon obidve možnosti. Daňová kontrola sa môže začať v deň spísania zápisnice alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole.

#2 Kontrola vykonávaná správcom dane

Počas kontroly predložíte správcovi dane všetky povinné záznamy o účtovníctve (s prehľadným vedením účtovníctva vám pomôže správny výber účtovneho programu). Medzi najčastejšie doklady pri daňovej kontrole, ktorú správca vyžaduje, patria najmä: 

• daňové priznania,
• dodávateľské a odberateľské faktúry,
• pokladničné doklady,
• bankové výpisy,
• interné účtovné doklady,
• zmluvy, objednávky, dodacie listy,
• hlavná kniha, denník,
• inventarizačné zápisy a inventúrne súpisy,
• účtový rozvrh,
• zostavy majetku,
• zostavy skladovej evidencie,
• kniha pohľadávok, kniha záväzkov a iné.

V oznámení o daňovej kontrole alebo v zápisnici o začatí daňovej kontroly vám správca dane určí kontrolované zdaňovacie obdobie alebo účtovné obdobie. 

Pozor: Ak zamestnanec správcu v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie kontroly aj iného zdaňovacieho alebo účtovného obdobia, je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj na toto zdaňovacie obdobie. Túto skutočnosť je povinný vám bez zbytočného odkladu písomne oznámiť.

Koľko rokov spätne môže prebiehať daňová kontrola?

Zákon taxatívne nestanovuje, koľko zdaňovacích období spätne môže správca kontrolovať. Daňový poriadok však určuje, že nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí 5 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo zaplatiť daň bez povinnosti podať daňové priznanie. Z tohto dôvodu daňová kontrola spätne viac ako 6 rokov od zúčtovacieho obdobia teda nemá zmysel a v praxi sa nevykonáva.

Iná situácia však nastáva, ak podáte dodatočné daňové priznanie v posledný rok lehoty na vyrubenie dane. Vtedy sa táto lehota predĺži a uplynie až v nasledujúcom kalendárnom roku,  a to posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom ste podali dodatočné daňové priznanie. V tejto predĺženej lehote už nemôžete podať ďalšie dodatočné daňové priznanie.

Príklad 1:

Povinnosť podať priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2022 ste mali v lehote do 31. 3. 2023, prípadne do 30. 6. 2023, teda v zdaňovacom období roku 2023.

Päťročná lehota začne plynúť 1. januára 2024. Rozdiel na dani za rok 2022 môže daňový úrad vyrubiť najneskôr do 31. decembra 2028.

Príklad 2:

Povinnosť podať priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2019 ste mali v zdaňovacom období roku 2020. V marci roku 2025 si však podáte dodatočné daňové priznanie.

Päťročná lehota začala plynúť 1. januára 2021. Podaním dodatočného daňového priznania sa zákonná lehota predĺži a trvá do 31. marca 2026.

Dobre vedieť: Štandardná zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly je jeden rok. Ak však správca dane kontrolu preruší, lehoty neplynú. V niektorých prípadoch (najmä ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb) môže druhostupňový orgán lehoty predĺžiť najviac o ďalších 12 mesiacov.

#3 Ukončenie daňovej kontroly

Daňová kontrola sa končí dňom:

• doručenia protokolu, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov,
• doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, napr. daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a iné listinné dôkazy,
• zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, ak nebolo umožnené vykonanie daňovej kontroly. 

Ak sa daňovou kontrolou zistí rozdiel v sume, ktorú ste mali zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú ste si uplatnili nárok podľa osobitných predpisov, zašle vám správca dane spolu s protokolom aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Vo výzve vám určí lehotu (nie menej ako 30 pracovných dní), v ktorej sa budete mať k zisteniam vyjadriť a označiť dôkazy preukazujúce vaše tvrdenia, najmä ak ste ich nemohli predložiť v priebehu daňovej kontroly.

Dobre vedieť: Protokol z daňovej kontroly nie je autoritatívnym rozhodnutím, ktoré by vám priamo zakladalo akúkoľvek platobnú povinnosť. Predstavuje podklad, na základe ktorého správca dane rozhodne následne vo vyrubovacom konaní. Avšak ani takéto rozhodnutie ešte nemusí byť definitívne. Máte možnosť sa voči nemu brániť riadnym opravným prostriedkom, ktorý je uvedený v poučení k rozhodnutiu a následne aj súdnou žalobou.

Daňová kontrola – pokuty

Správca dane vám môže za nesplnenie daňových povinností uložiť pokutu, ktorej výška sa odvíja od typu správneho deliktu. Napríklad za nepodanie daňového priznania v stanovenej lehote vám môže byť uložená pokuta od 30 až do 16 000 eur.  

Pri určovaní výšky pokuty sa prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu a tiež na index daňovej spoľahlivosti. Od 1.1.2024 sa uplatňuje tiež inštitút druhej šance, ktorý znamená, že daňový subjekt nebude pri prvom porušení sankcionovaný, avšak sankcia už bude uložená pri každom ďalšom porušení. 

Náš tip: Komplexný prehľad pokút za nesplnenie daňových povinností nájdete na stránke Finančnej správy SR.

Práva a povinnosti počas daňovej kontroly

Práva a povinnosti daňového subjektu pri daňovej kontrole určuje daňový poriadok v § 45. Je dôležité, aby ste si ich ako kontrolovaný subjekt boli vedomí a vedeli trvať na ich uplatnení. 

Práva daňového subjektu

Ako daňový subjekt, u ktorého prebieha výkon daňovej kontroly, máte vo vzťahu k správcovi dane právo:

• požadovať od zamestnanca správcu dane predloženie poverenia na výkon daňovej kontroly a služobného preukazu (okrem prípadov, keď kontrolu vykonáva obec),
• byť prítomný na rokovaní správcu so svojimi zamestnancami,
• vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia a žiadať, aby boli tieto vyjadrenie uvedené aj v protokole, 
• predkladať dôkazy preukazujúce vaše tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré nemôžete predložiť sám,
• nahliadnuť do zápisnice zo zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s prebiehajúcou daňovou kontrolou,
• klásť otázky svedkom a znalcom,
• nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane.

Povinnosti daňového subjektu

Počas daňovej kontroly sa na vás vzťahujú aj tieto zákonné povinnosti: 

• umožniť výkon daňovej kontroly,
• zabezpečiť vhodné miesto a podmienky pre vykonanie daňovej kontroly,
• poskytovať požadované informácie (osobne alebo prostredníctvom určenej osoby),
• predkladať požadované záznamy, a to vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vediete,
• podávať k predkladaným záznamom ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať dôkazy preukazujúce tieto tvrdenia,
• umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania a do prevádzkových priestorov,
• umožňovať rokovanie so zamestnancom,
• zapožičať doklady, poskytnúť výpisy alebo ich kópie,
• umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré sú používané na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti.

Daňová kontrola po ukončení živnosti (SZČO)

Keďže sa daňová kontrola SZČO (inak povedané, daňová kontrola fyzickej osoby) vykonáva spätne, môže byť realizovaná aj po ukončení živnosti daňového subjektu, a to za zdaňovacie obdobie, v ktorom podnikal. Ukončením živnosti totiž nezaniká zodpovednosť fyzickej osoby za činnosť v období trvania podnikania. Vyššie popísané lehoty sa teda vzťahujú aj na prípady, ak daňovník podnikanie ukončil.

Príklad:

Podnikanie ukončíte v októbri 2024. Povinnosť podať priznanie k dani z príjmov máte v zdaňovacom období roku 2025.

Päťročná lehota začne plynúť 1. januára 2026. Rozdiel na dani za rok 2024 môže daňový úrad vyrubiť najneskôr do 31. decembra 2030. Do tohto termínu vám teda môže prísť daňová kontrola, hoci už nie ste SZČO.

Opakovaná daňová kontrola

Ak bola vykonaná a ukončená daňová kontrola, nemusí to automaticky znamenať, že správca dane sa už nebude daným obdobím zaoberať. Daňový poriadok stanovuje prípady, kedy má správca dane oprávnenie vykonať opakovanú kontrolu rovnakého zúčtovacieho obdobia.

Ide najmä o situácie, keď daňový subjekt urobí v účtovníctve dodatočné zmeny, napr. ak žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním alebo ak žiada o vrátenie sumy podľa zákona o dani z príjmov alebo podľa zákona o DPH. V odôvodnených prípadoch môže dať na opakovanú daňovú kontrolu podnet orgán činný v trestnom konaní, orgán Policajného zboru, Finančné riaditeľstvo SR alebo ministerstvo.

Na daňovú kontrolu sa dôkladne pripravte

Z oznámenia  o daňovej kontrole sa dozviete nielen termín jej začatia, ale aj zdaňovacie obdobie, ktoré bude kontrolované a druh dane, na ktorú sa správca sústredí.

Môžete si tak pripraviť kompletnú účtovnú dokumentáciu, ktorá s predmetnou daňou súvisí. Dbajte pritom aj na formálnu stránku dokladov, teda ich úplnosť v zmysle platných predpisov.

Okrem účtovných dokladov je dôležitá aj iná dokumentácia, ktorá môže poslúžiť v rámci dokazovania, napríklad e-mailová komunikácia, fotodokumentácia, daňové analýzy, znalecké posudky a podobne. 

Daňová kontrola sa zameriava aj na overenie dodržiavania ustanovení osobitných predpisov, najmä zákona o účtovníctve. Musíte vedieť preukázať, že všetky príjmy a výdavky ste správne a riadne zaúčtovali. Veľká pozornosť sa zvykne sústrediť najmä na oprávnenosť zaúčtovaných výdavkov a odpočtu DPH.